Úvod: od myšlienky k realite
Od svojho vzniku BRICS predstavuje skupinu krajín, ktoré spája ambícia vyvažovať dominanciu Západu. V posledných rokoch sa do centra pozornosti dostala otázka tzv. „dedolarizácie“. Nie je to náhoda – dolár sa stal nielen obchodnou, ale aj geopolitickou zbraňou. Sankcie, obmedzenia prístupu k platobným kanálom a závislosť od americkej finančnej infraštruktúry posilnili snahu hľadať alternatívy.
Na summitoch BRICS sa preto čoraz častejšie diskutuje o vytvorení spoločnej meny. Realita roku 2025 je však omnoho zložitejšia: spoločná mena zatiaľ neexistuje a ani v najbližších rokoch nie je reálna. Napriek tomu proces dedolarizácie prebieha – iným, pragmatickejším spôsobom.
Prečo spoločná mena zatiaľ nie je možná
Myšlienka spoločnej meny vyzerá atraktívne, no jej uskutočnenie naráža na viacero bariér:
- Makroekonomické rozdiely – krajiny BRICS majú odlišné úrovne inflácie, úrokových sadzieb, hospodárskej stability aj otvorenosti trhu.
- Politické priority – India sa zdráha viazať na spoločnú menu, Čína sa nechce vzdať ambície posilňovať jüan, Brazília rieši vysoký verejný dlh a Rusko hľadá okamžité riešenia po sankciách.
- Inštitucionálna slabosť – chýba centrálna banka BRICS, spoločný rozpočet či fiškálna koordinácia. Skúsenosť eurozóny ukazuje, že bez týchto nástrojov by spoločná mena bola skôr zdrojom nestability.
Z týchto dôvodov zostáva spoločná mena zatiaľ politickým sloganom, nie praktickým riešením.
Ako teda dedolarizácia prebieha
Namiesto veľkého jedného kroku BRICS postupuje sériou menších, pragmatických opatrení:
- Obchod v domácich menách – Rusko a Čína už väčšinu vzájomného obchodu zúčtujú v rubľoch a jüanoch. India rozširuje platby v rupiách, Brazília a Argentína testujú clearingové mechanizmy.
- Regionálne platobné systémy – Čína posilňuje systém CIPS ako alternatívu k SWIFT-u, India buduje UPI pre cezhraničné prepojenia (so SAE, Singapurom).
- Bilaterálne swapy a rezervy – centrálne banky krajín BRICS zvyšujú objem devízových swapových dohôd, aby stabilizovali obchodné toky mimo dolára.
- Investičné financovanie – Nová rozvojová banka (NDB) už vydala dlhopisy denominované v jüanoch, rupiách či realoch a plánuje väčší podiel financovania v domácich menách.
Tieto kroky spoločne vytvárajú mozaiku „poly-menového“ sveta, kde dolár stále dominuje, ale nie je už jedinou možnosťou.
Dopady na globálnu ekonomiku
- Dolár zostáva dominantný – v roku 2025 sa viac než 50 % globálneho obchodu a devízových rezerv stále viaže na dolár.
- Rastúci podiel lokálnych mien – jüan má dnes približne 5–6 % podiel na globálnych platbách, rubeľ a rupia rastú regionálne.
- Finančná fragmentácia – svet smeruje k viacerým menovým blokom: dolár (USA, EÚ, Japonsko), jüan (Ázia, Afrika), rupia a real v regionálnom obchode.
- Väčšie riziko pre malé ekonomiky – firmy musia zvládať zložitejšie menové riziká a vyššiu volatilitu.
Pre investičných a obchodných partnerov to znamená, že budú musieť spravovať diverzifikované portfóliá mien, čo zvyšuje náklady, ale otvára aj nové príležitosti.
Geopolitický význam
Dedolarizácia nie je len ekonomická otázka – je to geopolitický projekt. Pre BRICS má symbolický význam, pretože ukazuje, že svet sa posúva od jednostrannej závislosti na USA k multipolarite.
Zároveň však platí, že úspech týchto snáh závisí od dôvery. Dolár je silný nie preto, že by bol formálne „určený“ ako svetová mena, ale preto, že finančné trhy mu veria. To isté čaká aj meny BRICS – kým nezískajú podobnú likviditu a stabilitu, zostanú len doplnkom.
Budúce scenáre
- Status quo – dolár si udrží dominanciu, BRICS obmedzene využíva vlastné meny.
- Postupná diverzifikácia – viac regionálneho obchodu v lokálnych menách, no dolár ostáva základom.
- Rýchly posun k multipolarite – ak sa geopolitické napätie vyostrí, môže sa tlak na dolár rýchlo zintenzívniť.
Najpravdepodobnejší je scenár č. 2 – postupná diverzifikácia, kde dolár nestráca vedúce postavenie, ale jeho podiel klesá.
Záver
Rok 2025 ukazuje, že BRICS síce nepredstavuje okamžitú alternatívu k doláru, no stáva sa dôležitým laboratóriom finančnej diverzifikácie. Reálne kroky – od obchodu v domácich menách až po nové platobné systémy – menia pravidlá hry postupne a zospodu.
Spoločná mena zatiaľ nie je na programe dňa, ale proces dedolarizácie už prebieha. Svet sa posúva k „poly-menovému“ modelu, kde dolár ostáva centrálnym pilierom, no nie jediným.
